realita okolo nás

Je týždeň pred voľbami a ja by rád nastavil našej vláde a nám všetkým zrkadlo Slovenska. Nie vládne, nie opozičné, ale rovné, čisté a pravdivé zrkadlo reality. Dúfal som, že to spravia opoziční lídri, dokonca som to očakával od poslednej televíznej debaty Radičovej a Fica, ale nedočkal som sa a nie som sám. Na druhú stranu, každý môžeme prispieť svojou troškou a v tom je čaro slobodnej spoločnosti a demokracie.

1. Koalícia SMER-SD, HZDS a SNS

V online rozhovore pre Pravda.sk 14.06.2006 na výčitku jedného čitateľa, že nechce pustiť so SMERom k moci HZDS a SNS odpovedal vtedajší líder opozičnej strany Robert Fico takto: „Koalícia HZDS, SNS, Smer je výmyslom pána Dzurindu. Ja sa osobne domnievam, že vláda vznikne z opozičných aj vládnych strán.“

Zdá sa, že buď mal Mikuláš Dzurinda vešteckú guľu, alebo to Robert Fico vedel už dopredu a len obalamutil dotyčného čitateľa, ale asi nielen jeho. Pripomínam teda, Vám, milí čitatelia, že Robert Fico napriek tejto verejnej deklarácii, zobral do vlády Mečiara a Slotu. A v zmysle volebných billboardov strany SMER-SD by som ešte mohol doplniť dovetok – Urobí to znova!

2. Volebný program SMER-SD v roku 2006 a realita v roku 2010

SMER-SD si postavil volebný program a volebnú kampaň v roku 2006 na kritike vtedajšej vlády a jej reforiem. Robert Fico kritizoval rovnú daň ako nespravodlivú, hovoril o platenom zdravotníctve, o „pudlíkovskej“ zahraničnej politike, o nesociálnom systéme pre dôchodcov a nezamestnaných, o boji proti veľkým molochom, o právnom štáte, o vysokej dani z benzínu a nafty a podobne. Rovnú daň vláda zachovala, v zdravotníctve sa stretávame s čoraz viac poplatkami na rôznych miestach, v zahraničnej politike sme medzi prvými schválili Lisabonskú zmluvu a ideme „pudlíkovsky“ požičiavať nezodpovednému Grécku, dôchodcom vláda rozdáva vianočné almužny namiesto riadneho zvyšovania dôchodkov, máme tu takmer 400.000 nezamestnaných ľudí a vláde sa nedarí podporovať zamestnanosť, súkromné monopoly fungujú bezproblémovo ďalej a robia presne to, čo aj za predošlej vlády, právny štát je po zásahoch do súdnictva a po rôznych kauzách v úbohom stave a premiér Fico až po nátlaku kamionistov pristúpil k čiastočnému zníženiu daní z nafty. V roku 2006 líder opozičnej strany Robert Fico hovoril, že do eurozóny vstúpime, len ak sa nám to oplatí a v tejto otázke bol tak skeptický, až mali ľudia oprávnene dojem, že je vlastne proti. V roku 2010 sa predseda vlády Robert Fico chváli vstupom do eurozóny.

Tak, ako SMER-SD v roku 2006 takmer všetky reformy a kroky predošlej vlády od buka do buka kritizoval, následne za 4 roky do takmer žiadnej z nich nezasiahol a dnes sa väčšinou z nich ešte aj chváli. SMER-SD obalamutil ľudí svojou volebnou kampaňou v roku 2006 a opäť sa výstižne črtá predpoveď v zmysle jeho vlastného hesla – Urobí to znova!

3. Krajne nesociálne kroky za uplynulé štyri roky

Vláda Roberta Fica v zložení SMER-SD, HZDS a SNS sama seba označuje ako vládu pre ľudí, za Slovensko, ako vládu sociálnu. Bohužiaľ aj tu je zrkadlo reality nemilosrdné a všetkým ukazuje rovnako. Sociálnosť a vláda pre ľudí vyzerá inak, ako nasledovné sporné skutočnosti a kroky: oslabenie súdnictva, zvýšená korupcia, predražené zákazky vo verejnom obstarávaní, nechutné mediálne hry v hľadaní nepriateľa, podozrivé tendre, hospodárenie od desiatich k piatim, míňanie peňazí, zadlžovanie na úkor budúcnosti, ignorovanie občianskych združení a občanov, zvýšenie nezamestnanosti, podozrivé sociálne podniky, neúčinné opatrenia v boji s krízou, ešte viac byrokracie, prekážky pre podnikateľov, aby mohli zamestnávať ľudí, spriaznené prostredie pre veľké firmy, ktoré žijú zo štátnych zákazok, sporné a kontroverzné rozhodnutia smerom do zahraničia, vysoké odvodové zaťaženie a úpadok morálky a čestných hodnôt v politike a verejnom živote. To je len veľmi stručný zoznam krokov, ktoré v žiadnom prípade nemožno hodnotiť, že by boli dobré pre väčšinu ľudí na Slovensku, alebo, že by boli nejako sociálne.

V roku 2006 Robert Fico meral sociálnosť vlády len verbálnymi vyjadreniami a nič sa na tom nezmenilo doteraz. Je to jedna z mála vecí, kde si zachoval rovnaký štýl politiky. Tragédiou je, že kým v opozícii si takýto štýl mohol dovoliť, ako vládny činiteľ už hazarduje s osudom nás všetkých. Počas vlády SMER-SD sa spravilo veľmi veľa krajne nesociálnych krokov a udialo sa veľmi veľa vecí, ktoré vôbec neboli pre ľudí a za Slovensko. Môžete hádať – bude to tak znova?

Na záver teda vidím rozpor medzi realitou a tým, ako hodnotí situáciu naša vláda. Tam, kde ja vidím v zrkadle veľkú nezamestnanosť a ťažkosti ľudí nájsť si prácu, tam vidí vláda úspešne zvládnutú krízu. Tam, kde ja vidím neistotu ľudí, či sa domôžu spravodlivosti alebo práva, vláda vidí funkčne a nezávislé súdnictvo a razantné zásahy polície. Tam, kde ja vidím nenaplnenie sľubov a zmenu názorov podľa toho, ako vietor fúka, vláda vidí principiálne napĺňanie jej programu.  Ja to vidím veľmi jasne. Vláda SMERu sa vyhýba zodpovedným rozhodnutiam, vyhýba sa zmenám v prospech väčšiny ľudí a neponúka pozitívnu víziu do budúcnosti pre celé Slovensko. Vyzerá to tak, že nezamestnaní, mladá, stredná a staršia generácia sa musia spoliehať na to, že práve terajšia stredo-pravá opozícia znova raz postaví našu krajinu na nohy.

Koalícia SMER-SD, HZDS a SNS nás balamutí imaginárnymi úspechmi, čičíka novými sľubmi a dúfa, že to, čo urobila v rokoch 2006 až 2010, urobí znova. Je na nás, všetkých občanoch Slovenska, aby sme išli voliť 12. júna 2010 a rozhodli, že znova to už urobiť nesmie. Chceme sa mať predsa lepšie.